|
AUDIO VERZE ČLÁNKU
|
Ako bežci sme zvyknutí často sledovať čas a niekedy si čas naozaj zaslúži našu zvýšenú pozornosť. Druhá polovica behu sa vždy zdá byť rýchlejšia ako prvá, ten istý beh ubehne, ani nevieme ako, a inokedy nemá konca. Rozdiel v našom vnímaní času sa do istej miery vysvetľuje jeho vzťahom k úsiliu, ktoré v danom okamihu vynakladáme, a každý, kto niekedy bežal preteky, bude pravdepodobne súhlasiť s tým, že čím rýchlejšie bežíme, tým dlhšie sa nám zdá, že preteky trvajú.
ČAS vs. VZDALENOSŤ
Čas však nie je to jediné, čo nás zaujíma, pretože pre väčšinu z nás nie je dôležité len to, ako rýchlo dokážeme bežať, ale aj to, ako ďaleko dokážeme bežať. Aj keď sa nás na behanie opýta niekto, kto nebehá a nerozumie behu, jeho prvá otázka bude takmer určite o počte kilometrov, ktoré denne nabeháme.
Čas strávený počas behu však zohráva významnejšiu úlohu ako vzdialenosť, ktorú za tento čas prekonáte, pretože práve dĺžka trvania záťaže určuje jej úroveň. Rýchlejší bežci a bežkyne prekonajú rovnakú vzdialenosť za kratší čas ako pomalší bežci a bežkyne. Ten, kto za týždeň nabehá 65 km priemerným tempom 4:20/km, bude na nohách rovnako dlho ako ten, kto nabehá 45 km pomalším tempom 6:15/km. Za predpokladu, že obaja trénujú na rovnaké percento svojho maximálneho úsilia, budú obaja vystavení rovnakej fyzickej záťaži. Ak sa však pomalší z nich pokúsi zabehnúť rovnaký počet kilometrov ako jeho rýchlejší kolega, bude mu to trvať dlhšie, a keďže bude dlhšie vystavený aj fyzickej záťaži, bude nevyhnutne vystavený väčšiemu riziku zranenia, hoci bude bežať pomalšie a pomalší beh si vo všeobecnosti nespájame s rizikom zranenia.
VZDIALENOSŤ
To isté platí aj pre dlhé behy v rámci prípravy na maratón. V posledných troch mesiacoch pred pretekmi by ste mali absolvovať aspoň tri a namiesto toho, aby ste sa zamerali na zvyšovanie počtu nabehaných kilometrov, mali by ste sa sústrediť na predlžovanie času týchto dlhých, pomalých behov. Pravdou však zostáva, že takmer všetky preteky sa bežia na vopred určenú vzdialenosť, nie na vopred určený čas (okrem pretekov na 1, 12, 24, 48 hodín alebo dokonca dní a samozrejme okrem iného aj takzvaného Cooperovho 12-minútového testu), a preto tí rýchlejší z nás získajú z 30-kilometrového behu tréningovo viac ako tí, ktorí za rovnaký čas zabehnú napríklad len 25 km.
Preteky na 42195 m pre všetkých rovnako budú väčšou záťažou pre pomalších bežcov ako pre rýchlejších a tí, ktorí očakávajú čas napríklad okolo štyroch hodín, by sa mali snažiť pripraviť svoje telo na štvorhodinový beh postupným zvyšovaním času dlhých behov, nie ich dĺžky. Háčik je v tom, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi tým, ako dlho bežíte a ako dlho potom potrebujete odpočívať, pretože príliš „dlhý“ dlhý beh by si mohol vyžadovať toľko odpočinku, že by to negatívne ovplyvnilo celý nasledujúci tréningový týždeň, ak nie dlhší.
Naše telo nemá predstavu o dĺžke kilometra, ale veľmi dobre si uvedomuje, koľko a ako dlho musí vynakladať fyzickú námahu. Úsilie v porovnaní s dĺžkou trvania je jedným z kľúčových faktorov, ktoré spúšťajú biologické signály vedúce k fyziologickej adaptácii a v konečnom dôsledku k tomu, o čo nám všetkým, ktorí beháme, zrejme ide: o zlepšenie bežeckého výkonu.
